Mineralogické a banícke múzeum v Bojniciach

^{MYŠLIENKA NA ÚVOD}

  

 

 

 

 

^{CURRILUM VITAE}

   

^{Dipl. Ing. Maroš BAROK, CGA. ( * 22.1.1975 )}

 
  ^{Som absolventom SPŠ baníckej a hutníckej v Banskej Štiavnici a Technickej Univerzity v Košiciach, katedry Geológie a Mineralógie F BERG. Som dlhoročným obdivovateľom sveta naoko neživej prírody a zanieteným zberateľom minerálov a drahých kameňov. Svoje skúsenosti z odboru geológie, baníctva a gemológie som okrem zamestnania prezentoval aj prostredníctvom niekoľkých desiatok odborných článkov, vysokoškolských skrípt a niekoľkých monografií. Som členom viacerých odborných klubov a asociácii doma i v zahraničí.}

 

    ^{... 1981        iba som sa hral a dobre sa mal ( inak povedané ťahal som káčera ... )}

^{1981-1989          ZŠ Bojnice ( základka, nejsom hokejista ani nevlastním zimný štadión )}

^{1989-1993          SPŠ Banícka a hutnícka, Banská Štiavnica  ( odbor 21-40-6 Baníctvo a banícka geológia )}

^{1993-1998          Technická Univerzita , Fakulta BERG, Košice ( odbor Geoprieskum a Market. ner. surovín )}

^{1998-2001      TU Košice, Fakulta BERG, doktorandské štúdium ( odbor Geoprieskum a Market. ner. surovín )}

^{2001-2004       fy. Technol Prievidza; geológ, hlavný geologický dozor}

^{2001-2004      súkromná fy. Gemgeo LtD., Bojnice ( predmet činnosti geológia a ekológia, brúsenie drahých}      

                        kameňov a zlatnícke práce )  

^{2008 ...           súkromné gemologické a šperkárske laboratórium v SR - GemLab BAROK Bojnice}

^{2010 ...           otvoril som pre verejnosť Prvé súkromné mineralogické múzeum na Slovensku}

^{2011 ...           ukončil som pracovný pomer v ALAS SLOVAKIA s.r.o. a nastupujem na nové pôsobisko}

2011 -2014     vedúci zmeny razenia prípravných banských diel Hornonitrianske bane, a.s., ťažobný úsek                        Cígeľ. Moja banícka rodina ...

2014-2016    odd. technickej politiky OTPV, HBP, a. s. vo funkcii špecialista pre stabilitu banských diel a                          nové technológie. Po odbornej stránke paradička....       

^{2017-2017     Securitas SK, s.r.o Prievidza, manažér Pultu centralizovanej ochrany, SBS. Super kolektív.}

^{2017...    p. s. nastal čas na zmenu, ale poctivým baníkom patrí môj obdiv nastálo ...}

 

 

 

 

^{Ale radšej sa vráťme späť ku niečomu, čo má srdce, zmysel a nemennú krásu. Ku kvetom podzemia. O tom je predsa táto stránka ...}

 

 

 

 

 

^{Poklady ukryté v podzemí št. Gabriel na Šimonke - Dubníku ( r. 2002 ).}

 

                                               

                                                            ^{Kožené chrániče vrtných nástrojov, obzor Viliam na Dubníku ( r. nálezu 2001 ).}

 

^{Kvalifikácia,  osvedčenia, oprávnenia   - maturitné vysvedčenie}

                                                          ^{- vysvedčenie o štátnej skúške + diplom}

                                                          ^{- štátna dizertačná skúška doktoranda}

                                                          ^{- akreditácia gemológ CGA., člen CIBJO Org.}

                                                          ^{- licencia Minist. životného prostredia SR na výkon geologických prác GP ŽP}

                                                          ^{-  zodpovedný riešiteľ geologickej úlohy ŽP MŽP SR}

                                                          ^{- súdny znalec:   Drahé kovy a kamene, klenoty a hodiny. Drahé kamene. Geológia. Ťažba.
                                                                                   Ťažba nerastov ( minerály ). Klenoty a šperky.}

                                                          ^{- brusič drahých kameňov pre technické a šperkové účely}

                                                          ^{- zlatník} 

                                                          ^{- licencia Banského úradu na vykonávanie trhacích prác}  

^{Členstvo v kluboch                       Slovenská banícka spoločnosť}

                                                         ^{Slovenská geologická spoločnosť pri SAV}

                                                         ^{Odborná skupina zberateľov nerastov a skamenelín, SAV, Bratislava}

                                                          ^{Odborná gemmologická skupina pri SAV Bratislava}

                                                          ^{Mineralogický klub VSlM Košice}

                                                          ^{Súdny znalec Ministerstva Spravodlivosti SR}

                                                          ^{Czech Gemological Associaton , Turnov, ČR}

                                                 ^{Mineralogy Club of Antwerp, Belgium}

                                                                  ^{... a súkromný klub vinárov s kamarátmi ....}

   

       ^{Prieskum Cu - mineralizácie v štôľni na Španej Doline - Pieskoch ( r. 1998 ). Dnes už zavalené.}
 

 

 

                                                                                ^{Ukážka špaňodolinského malachitu ( 22 x 16 cm ).}

 

 

 

 

 

 

^{HISTORICKÉ SÚVISLOSTI PRE VZNIK GEOParku Bojnice}

 

^{Geologický význam a potenciál Horného Ponitria}

 
  ^{Územie Horného Ponitria je súčasťou dvoch provincií: Západných Karpát a čiastočne Západopanónskej panvy. Centrálnu Hornonitriansku kotlinu s pretekajúcou riekou Nitrou, ktorá je osou teritória, obklopuje reťaz horstiev a to Strážovských vrchov, Malej Fatry, Žiaru, Vtáčnika, Kremnických vrchov, Tribeča. Najvyššie položeným miestom regiónu je pritom Vtáčnik s nadmorskou výškou 1346 m.}

 
  ^{Z geologického hľadiska vývoj oblasti prechádzal zložitými procesmi. Mohutné horotvorné pochody sa odohrávali koncom mladších prvohôr - variské vrásnenie, ale i neskôr v priebehu druhohôr v dobe alpínskeho vrásnenia, ktoré doznelo koncom treťohôr. Na komplikovanej geologickej stavbe, ktorá podmienila bohatú členitosť územia, sa podieľajú prvohorné metamorfované a magmatické horniny, rôzne typy druhohorných usadenín, hlavne karbonátov, treťohorné sedimentárne aj vulkanické horniny - najmä andezity a ich pyroklastiká. Najmladšie sú štvrtohorné usadeniny a to štrky, piesky, sute, sprašové hliny a napokon travertíny.}

 
  ^{Najstaršie horniny územia budujú jadrové pohoria Malá Magura a Suchý na západe územia a Žiaru na severe. Z petrografického hľadiska sú jadrá tvorené premenenými rulami, svormi, amfibolitmi, migmatitmi a magmatickými žulami, granodioritmi, menej dioritmi. Na vyvreté horninové typy v Malej Magure sa geneticky viažu ložiská rúd zlata, olova, železa ťažených v stredoveku v okolí Nitrianskeho Pravna, Malinovej, Chvojnici, Diviakoch nad Nitricou, sporadicky Čavoji a v iných lokalitách, o čom svedčia dodnes zachované pozostatky ryžovísk a najmä píng s odvalmi v ich okolí.}

 
  ^{Počas druhohornej epochy sa vytvorili charakteristické hlavne mezozoické obalové jednotky jadrových pohorí, ktoré spolu s mohutnými príkrovmi ( krížňanským, strážovským a chočským ) budujú horstvá Strážovské vrchy na západe, Malú Fatru a Žiar na severe, Tribeč len okrajovo na juhu oblasti. Špecifické horninové variety sedimentov ( rozmanité litologické typy vápencov a dolomitov, kremencov, pieskovcov, slieňovcov a iných ) dokladajú charakter usadzovania, ktorý sa menil podľa hĺbky sedimentačného priestoru mezozoického mora. Pestrosť života v druhohorných vodách dokumentujú vzácne skameneliny bezstavovcov, vyskytujúce sa na viacerých náleziskách regiónu: Valaská Belá, Čavoj, Dolné a Horné Vestenice, Skačany, Nitrianske Rudno, Kľačno, Tužina, Vyšehradné, Ráztočno. Z fosílnych organizmov sa našli predovšetkým mäkkýše ( amonity, belemnity, lastúrniky, ulitníky ), ramenonožce, prvoky, hubky, ostnatokožce ( ježovky, ľaliovky ).}

 
  ^{Povrchové výstupy starotreťohorných zlepencov, brekcií, piesčitých vápencov, pieskovcov a ílovcov v kotlinovej časti hornej Nitry a predhoriach dokumentujú rozsah paleogénneho mora. Na viacerých miestach ukrývajú horninové súvrstvia množstvo petrofaktov z tohto obdobia. Medzi fosíliami dominujú zastúpením dierkavce ( numulity ) a koraly, ďalej ulitníky lastúrniky, ježovky, červy. Najznámejšou paleontologickou lokalitou starších treťohôr sú práve Bojnice a ich blízke okolie, predovšetkým lokalita označovaná ako tzv. Vinohrady. Skromnejšie kamenné doklady - šupiny rýb, pochádzajú z okolia Handlovej, Ráztočna a Chrenovca - Brusna.}

 
  ^{V mladších treťohorách vznikali na dnešnom území rozsiahle vulkanické pohoria, predovšetkým Vtáčnik na východe a severovýchode spolu s Kremnickými vrchmi, ktoré do oblasti zasahujú len okrajovo. Sopečná činnosť vyvrcholila na konci epochy. Počas miocénu boli priehlbiny po obvodoch formujúcich sa horstiev osídlené vegetáciou, ktorá sa stala základom hnedouhoľných ložísk v regióne. V samotných slojoch a sprievodných ílovitých horninách Handlovsko - nováckej panvy sa našlo množstvo odtlačkov listov, ihlíc, plodov a semien rastlín patriacich rôznym floristickým spoločenstvám. Z tunajších uhoľných lignitových baní pochádza aj osteologický materiál stavovcov - mastodontov a nosorožcov, či vo výbornom stave zachované fosílie rýb. V Malej a Veľkej Čause sa okrem paleoflóry našli skamenené schránky lastúrnikov a ulitníkov.}

 

 

                                        <sup>Odtlačok druhohorného amonita z lokality Kocúrany pri Bojniciach ( r. nálezu 1987 ).

 
  Počas štvrtohôr sa vytvoril súčasný vzhľad územia. Vplyvom vonkajších činiteľov prebiehala denudácia horninových komplexov; následne odnos a ukladanie. Tvorila sa riečna existujúca sieť. Vznikali nové povrchové tvary na rozmanitom anorganickom podloží. V pohoriach budovaných andezitmi sa prejavila mechanická nerovnorodosť horninového materiálu. Zvetrávaním sa zvýraznili masy odolnejších andezitových lávových prúdov, ktoré vystúpili z menej odolných pyroklastík. Ďalej sa na Hornom Ponitrí uplatnili i prejavy kvartérneho krasovatenia mohutných vápenatých súvrství. V oblasti bolo popísaných okolo päť desiatok jaskynných útvarov, z ktorých najznámejšie sú Vestenická medvedia jaskyňa a Jaskyňa Brloh v pohorí Strážovské vrchy, Hájska skala a Jaskyňa na svahu Polenky v pohorí Žiar. Osobitnými výtvormi sú Hradná jaskyňa a Prepoštská jaskyňa v Bojniciach vytvorené v travertínoch, ktoré sa zviditeľnili jedinečnými archeologickými artefaktmi zo staršej doby kamennej a paleontologickými nálezmi. V bojnických travertínoch sa okrem veľkého množstva pracovných nástrojov, zachovali kostrové elementy veľkých chobotnáčov ( mamutov a nosorožcov ), fosílie menších cicavcov, veľké množstvo odtlačkov pleistocénnej flóry a ďalej schránky drobných ulitníkov, ktoré veľmi citlivo reagovali na výrazné klimatické zmeny počas štvrtohôr.</sup>

 

^{Geologické pohoria Horného Ponitria}

 
  ^{Tríbeč zasahuje iba pri južnom ukončení oblasti oddielom Rázdiel ( pododdiel Kolčianská vrchovina s časťou Kolčianska brázda ). Strážovské vrchy tvoria západnú časť územia a sú zastúpene troma oddielmi Zliechovská hornatina, Nitrické vrchy a Malá Magura. V Zliechovskej hornatine sú vyčlenené samostatne pododdiely Strážov ( s najvyšším bodom Strážovských vrchov Strážovom 1213 m ), Belianská vrchovina ( s oboma časťami Zliechovská a Belianská kotlina ), Javorinka ( okrem časti Čičmanská kotlina, ktorá je odvodňovaná Rajčiankou do Váhu ), Nitrické vrchy ( členia sa na tri pododdiely - Suchý okrem časti Rokošské predhorie a Drieňov s časťou Vestenická brána ). Tretí oddiel Malá Magura má jednotný charakter určený kryštalickými horninami. Žiar tvorí severovýchodnú časť územia a člení sa na tri pododdiely - Vyšehrad, Horeňovo a Rovnie.}

 
  ^{Malá Fatra sa územia dotýka pri severnom okraji oddielom Kľak, patriaci do podcelku Lúčanská Fatra ( jeho súčasťou je aj najvyšší bod územia Kľak 1351 m ). Hornonitrianská kotlina tvorí jedro územia a člení sa na štyri pododdiely Prievidzská kotlina ( zaberá severnú a strednú časť kotliny, pri západnom okraji Vtáčnika zahrňuje samostatné vyčlenenú časť Cíglianské podhorie ), Oslianská kotlina ( zaberá južnú aj juhozápadnú časť kotliny ), Rudnianská kotlina ( leží západne od Prievidzkej kotliny ) a Handlovská kotlina ( leží východne od Prievidze a jej osou je rieka Handlovka ).}

^{Vtáčnik tvorí juhovýchodný okraj územia a predstavuje ho vývojom pomerne jednotný oddiel Vysoký Vtáčnik.}

 

^{Prírodné liečivé kúpele Bojnice}

 

 

^{Paleontologické výskyty}

 

  ^{Mnohé rastliny i živočíchy, ktoré dávali v minulosti územiu Horného Ponitria svoju prítomnosťou žijúcu vznešenosť, sú dnes nachádzané v horninách a v podobe skamenelín a sú živou pripomienkou na dávne  pozostatky mora, z ktorého sa dodnes zachovali po milióny rokov. Ich vývoj pramení kdesi v druhohorách, teda spred asi 203 mil. rokov, kedy v tejto lokalite ustúpilo prvohorné more. Z obdobia prvohôr sa fosílne pozostatky v okolí Bojníc nenachádzajú čo dokazuje, že sedimentačné a fosilizačné procesy v tomto prostredí boli pravdepodobne prirýchle. More sa na niekoľko miliónov rokov stratilo a až pred 250 mil. rokov, v druhohorách sa objavilo znovu. Z tohto obdobia sa zachovali v hojnom počte najmä rôzne druhy hlavonožcov - amonitov, z ktorých najčastejšiou je trieda HECTICOCERAS sp. Uvedený druh amonitov sa priemerne pritom vyvíjal do veľkosti až 30 cm. Jeho fosílne odtlačky možeme nájsť v Bojniciach v lokalite ľudovo nazývanej ako tzv. Vinohrady, situovanej JZ smerom k obci Kocúrany. V menšom počte je zastúpený aj druh ECHIOCERAS sp., ktorého relikty boli lokalizované a nachádzané v priemerných veľkostiach do 10 cm. Avšak dajú sa objaviť aj mnohé ďalšie druhy, z ktorých môžeme vymenovať napr. OPPELIA sp., ARIETITES sp., a lastúrniky rodu PECTEN sp.}

 

  ^{Zmenou klimatických podmienok more začalo opätovne ustupovať a nastalo aktívne vrásnenie, ktoré sa výrazne podpísalo na zmene morfológie krajiny na hornej Nitre. Napokon sa stratilo na takmer 40 mil. rokov. Na niektorých miestach pôda dokázala neuveriteľne vystúpiť až nad 500 m n. m. Pomaly začalo nastupovať obdobie treťohôr. Keď sa more opätovne vrátilo, spolu s ním sa sem dostal aj nový život. Nastala doba tzv. paleogénu. Objavili sa morské živočíchy, medzi ktorými dominovali napr. aj nové druhy korálov. Práve oni patria k typickým a vyhľadávaným fosíliam, nachádzaných v okolí mesta Bojníc. Vo veľkom množstve sa objavili aj prvoky, ktoré tu však nie sú samé. Výrazne sa rozmnožili tzv. dierkavce, najmä z rodu FORAFINIMERA, ktoré v súčasnej dobe môžeme nachádzať aj v areáli liečebných kúpeľov. Významným je aj druh NUMMULITES, ktorého schránky sa zachovali v značnom množstve ( ľudovo ich miestny nazývajú „ skamenené peniažky “ ). Ďalším rodom je ASILINA. Medzi týmito živočíchmi môžeme nachádzať aj ježovky, najmä z rodu CONOCLYPEUS. V našom vymenovávaní by sme nemali zabudnúť ani na ulitníkylastúrniky CYPRAEA ELEGANS. Svoju krásu tomuto prostrediu dodávajú aj už spomínané korály rodu DENTRACIS HAIDINGERI. Zaujímavé je, že sa v okolí Bojníc ne CANTHARUS BRONGIARTI vyznačujúce sa svojou nápadnou schránkou a samozrejme našli relikty rýb. Môžeme ich však nachádzať v nižších polohách v širšom okolí mesta, na miestach, kde sú dnešné hlbinné uhoľné lignitové bane.}

 

^{Rozsyp nummulitových schránok na lokalite Bojnice - kúpele ( stav v r. 2007 ).}

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

^{Nálezisko paleogénnych schránok nummuilitov v areáli LK Bojnice ( stav r. 2007 ).}

 

  ^{Jednou z týchto baní je napr. baňa Cígeľ,  a dnes už rekultivovaná baňa Lehota, kde sa v niektorých vrstvách objavili pri ťažbe lignitického uhlia relikty rýb až do veľkosti 50 cm. Vzácne pre zberateľov a múzejných pracovníkov sú aj ich šupiny alebo aj časti kostrovej sústavy, čo sú ale nálezmi značne  zriedkavými, a veľmi hodnotnými.}

  ^{Tropický charakter obdobia sa neprejavil len vo vodnom prostredí, ale tiež i na súši. Ďalším náleziskom, ktoré je veľmi významným a to nielen svojim skamenelím rastlinstvom, je baňa Nováky, v ktorej podzemí sa dokonca v nedávnej minulosti našli aj pozostatky mastodontov ( MASTODON ) ( boli to hlavne časti kostier a najmä zuby ).}

  ^{Baňa Mier je ohľadom paleontololických nálezov známa svojim vzácnym úlovkom - zubmi nosorožca ( COLEODONTA ).}

  ^{Smerom k mestu Handlová sa môžeme ešte presunúť popri rieke Handlovka, v ktorej sa nachádzajú zaujímavé skameneliny ustríc ( OSTREA ). Po jej ľavej strane sú pri obci Malá Čausa v potoku nachádzané fosílne pozostatky rýb. Táto lokalita je známa miestnym nálezisko v blízkosti potoka, v ktorého zárezoch sa nachádzajú pozostatky rýb ( druh OSTEICHTYES ), zachované ako fosílne odtlačky. Nálezy celých exemplárov z tejto lokality patria k domácim unikátom. Bežnejšími sú nálezy častí hláv, chvostov alebo drobné kostrovité relikty či šupiny. Tieto fosílie sú tu zachované z obdobia treťohôr ( t. j. asi spred 23 mil. rokov ). Veľká Čausa - nachádza sa smerom od Prievidze po ľavej strane k baníckemu mestu Handlová. Okolie blízkej Malej Čause sa zase vyznačuje výskytom predovšetkým žraločích ( CHONDRICHTYES ) zubov. Lokalita je situovaná popri starej handlovskej ceste.}

  ^{V pieskovni v obci Brusno sa sporadicky vyskytujú žraločie zuby čo dokazuje, že aj na tieto miesta siahalo bývalé morské teritórium. Dokonca sa na týchto miestach vyskytovali aj tzv. drsnokožce ( CHONDRICHTYES ). Okrem týchto zubov sa tu môžu nájsť lastúrniky druhu PANOPEA MEDARDI.}

 

^Travertíny

 

    ^{Travertínová terasa podobného charakteru a rozmeru je ojedinelým skvostom európskeho významu. Sú osobitou geologickou zaujímavosťou mesta Bojnice. Ako už bolo uvedené, najvýznamnejšou dominantou sú práve hradná ( zámocká ) a tzv. Prepoštská jaskyňa, nachádzajúca sa v podhradí vo farskej záhrade. Obidve lokality sa v minulosti prezentovali ako jedinečné archeologické nálezisko zo staršej doby kamennej a nálezisko paleontologické. Okrem týchto najvýraznejších objektov možno pozorovať v  okolí niekoľko desiatok ďalších prirodzených východov travertínov na povrch, pričom za najvýraznejšie možno považovať ich odchryv v záreze cintorínskej ulici.}

 

 

 

                                         ^{Bojnická hradná travertínová jaskyňa ( r. 2002 ). Vždy mi pripomínala ujovu pivnicu na víno ...}

 

 

 

^{Hornonitrianske uhoľné baníctvo a banský skanzen}

 

  ^{Najbohatšou a najrozsiahlejšou hnedouhoľnou panvou v Slovenskej republike je hornonitrianska. Archeologické výskumy ukázali, že uhlie sa v tejto lokalite spaľovalo už v skorom stredoveku. Našlo sa v blízkosti tzv. dechtárskych jám. Starí výrobcovia dechtu zrej-me používali uhlie zo slojov, bezprostredne vychádzajúcich na povrch. Pokusy s ťažbou sa sporadicky vyskytovali aj v 18. a 19. storočí. S cieľavedomou priemyselnou ťažbou sa začalo začiatkom 20. storočia v Handlovej po vybudovaní železnice medzi Handlovou a Prievidzou. V čase druhej svetovej vojny boli Handlovské uhoľné bane jediným ťažobným závodom na Slovensku, kde možno hovoriť o rozvinutej ťažbe uhlia. Počas vojny sa začali aj prvé kutacie práce v Novákoch, kde došlo postupne k vybudovaniu banského závodu a prvé uhlie sa dostalo z Novák na trh v roku 1940.}

 

 

                                               ^{Baňa Nováky v r. 2007 ( bezprostredne po tragickom banskom nešťastí ).}

    ^{Po druhej svetovej vojne s rozvojom uhoľného priemyslu sa menila aj jeho organizačná štruktúra. Do roku 1950 boli bane sústredené v jednom podniku – Handlovských uhoľných baniach a podliehali Oblastnému riaditeľstvu v Bratislave. Neskôr po vybudovaní nových závodov aj na ložiskách mimo hornej Nitry vznikol trust Slovenských uhoľných baní so sídlom v Prievidzi. 1. 7. 1965 vznikli Uhoľné a lignitové bane ako odborová výrobno-hospodárska jednotka trustového typu, ku ktorej boli pričlenené aj Juhomoravské lignitové bane v Hodoníne. Začiatkom 70 - tych rokov, po predchádzajúcom obmedzení investičnej výstavby, nadobudli pevné palivá znova svoje miesto v palivovo - energetickom komplexe a nastal tlak na rozvoj ich ťažby a ťažobných základní. Po novej reorganizácii sa odborový podnik pretransformoval na koncern Uhoľné a lignitové bane. Okrem ťažobných závodov zastrešoval aj účelové organizácie zamerané na projektovanie, banský výskum, automatizáciu riadenia a neskôr aj strojársku základňu a výstavbovú organizáciu. Podobné členenie zostalo aj po roku 1989 v rámci štátneho podniku Slovenské uhoľné bane. Rozhodnutím vlády sa Slovenské uhoľné bane začiatkom roku 1993 rozčlenili na sedem samostatných subjektov. Jedným z nich sa stal štátny podnik Hornonitrianske bane, Prievidza, ako nástupnícka organizácia Slovenských uhoľných baní. Tvorili ho odštepné závody Baňa Cigeľ, Baňa Handlová, Baňa Nováky, Banská mechanizácia a elektrifikácia Nováky a Hlavná banská záchranná stanica Prievidza.}

  ^{V roku 1996 prebehla transformácia štátneho podniku na akciovú spoločnosť. K 30. 6. 1996 bol zrušený bez likvidácie štátny podnik Hornonitrianske bane a 1. 7. 1996 založil Fond národného majetku SR akciovú spoločnosť Hornonitrianske bane Prievidza. Súčasťou tohto komplexu sa stali aj odštepné závody. V ďalšom období prezídium FNM vydalo rozhodnutie o privatizácií 97 % akcií Hornonitrianskych baní Prievidza v prospech nadobúdateľa Hornonitrianske bane zamestnanecká, akciová spoločnosť, Prievidza.}

  ^{1. 1. 2003 sa odštepný závod Baňa Cigeľ pričlenil k Bani Nováky s cieľom zefektívniť ťažbu a znížiť náklady. Po prehodnotení výrobných kapacít a ekonomických ukazovateľov odštepného závodu Baňa Handlová pristúpilo predstavenstvo akciovej spoločnosti k závažnému rozhodnutiu a schválilo jeho zrušenie od 1. 10. 2003. Všetky činnosti a kompetencie zrušeného odštepného závodu prešli od tohto dátumu na riaditeľstvo akciovej spoločnosti Hornonitrianske bane Prievidza. Riadiacim orgánom akciovej spoločnosti je riaditeľstvo so sídlom v Prievidzi. Zabezpečuje tvorbu a uplatňovanie koncepcie rozvoja baní, stratégiu spoločnosti a dlhodobé plánovanie v jednotlivých úsekoch riadenia, globálne hodnotenie a koordináciu hlavných činností.}

 

 

                                                                        ^{Malá ťažná veža bane Nováky ( stav v r. 2007 ).}

 

^{Hornonitriansky banský skanzen}

 

 

                                                                                      ^{Prehliadka podzemia dopravou banským vláčikom ...}