Mineralogické a banícke múzeum v Bojniciach
|
Spektrolit s typickým javom - tzv. labradorizáciou
Samotný interiér výstavného pavilónu je rozdelený nasledovne do týchto sekcií: - minerály ( Slovenská republika , svet ) - drahé kamene ( surovina, brúsené ) - syntetické drahé kamene a imitácie ( surovina, brúsené ) - krása drahého kameňa v šperku - drahé a ozdobné kamene Slovenskej republiky - opály Slovenskej republiky - UV minerály - paleontológia regiónu Horná Nitra - prvoopisy minerálov Slovenskej republiky - banícke artefakty - dekoračné horniny ( Slovenská republika , svet ) Minerály ( Slovenská republika , svet )
Základom expozície minerálov sú mineralogické ukážky domácich drúzových rudných a nerudných minerálov z banskoštiavnického regiónu, pochádzajúcich predovšetkým z vlastných zberov z minulosti. Okrem nich sa v priebehu zberateľskej činnosti ako už bolo uvedené zbierkové fondy rozrástli o viaceré domáce a taktiež zahraničné minerály, pričom v súčasnosti uvedená zbierka obsahuje ukážky minerálov a druhov takmer z celého sveta. Medzi jednotlivými mineralogickými exponátmi možno okrem typických mineralogických ukážok, vzoriek rúd a kryštalických drúz objaviť aj viacero unikátov, ktoré boli priebežne záskané nákupom alebo výmenou. Za všetky možno spomenúť celestín zo Španej Doliny, banskoštiavnické holubníkové kremene, niektoré rýdze kovy, dubnícke opály, rýdzu meď z Bankova pri Košiciach a pod.
Časť expozície je venovaná ukážke významu minerálov pre človeka, t. j. v postupnosti napr.: cinnabaryt ( HgS – ( rumelka ) – koncentrát – kvapalná ortuť – teplomer )
Stratená
Časť expozície venovaná minerálom sveta bude prezentovať stovky ukážok niektorých zahraničných minerálov. Zo zahraničných minerálov za všetky spomeňmi aspoň 2 cm kryštály azuritov, ettringit, achtarangit, eudyalit, apatit, heyrovskit, platina, viaceré minerály z Austrálie, USA, Mexika, afrického kontinentu a štátov bývalého SNŠ.
Súčasťou expozície minerálov bude aj samostatná vitrína venovaná lokalite Dubnícke opálové bane. Táto lokalita je osobitne významná z mineralogicko – klenotnícko – historického hľadiska a uvedená vitrína bude návštevníkovi dokumentovať význam tejto lokality ako jediného európskeho náleziska drahého opálu, ktorý bol stáročia vyhľadávaný pre účely klenotníckeho spracovania. V expozícii venovanej tejto lokalite budú inštalované repro zábery starých fotografií baní ako aj fotografie súčastného stavu lokality, mapy, artefakty z čias ťažby a samozrejme ukážky prírodných druhov opálov všetkých druhov vrátane najvzácnejších – drahých, taktiež opály už vybrúsené a zasadené v šperkoch. Uvedená časť expozície bude dokumentovať môj osobný, takmer 15 ročný záujem a obdiv k uvedenej lokalite. Spôsob označenia vystavených exponátov: Všetky vystavené exponáty budú v nových priestoroch inštalované na drevených dýhovaných podložkách bielej farby. Rozmer týchto podložiek pritom bude jednotný a to: 13 x 7 cm. Z čelnej strany bude každý exponát označený podľa nasledujúceho vzoru: názvom, miestom pôvodu a inventárnym číslom.
Vitríny: Výstavné zbierkové vitríny budú vyhotovené z drevotrieskovej dýhy neutrálnej bielej farby. Rozmerové charakteristiky jednej vitríny podľa ilustračnej fotografie budú 180 x 30 x 100 cm. Centrálna polička vo vitríne bude vyhotovená ako nosná z rovnakého materiálu, ostatné poličky budú vyhotovené v prevedení sklo číre, hrúbky 5 mm.
Akiste najviac pútavou bude časť expozície zahŕňajúca úzku skupinu minerálov, označovaných ako tzv. drahé kamene. Nové výstavné priestory umožnia vystaviť všetky doteraz nevystavené ukážky šperkárskych surovín i brúsených drahých kameňov, v osobitnej sekcii tiež predmety a šperky nimi dekorované.
Celok drahých kameňov bude rozdelený nasledovne: - prírodné drahé kamene - surovina - prírodné drahé kamene - opracované - šperky - syntetické drahé kamene
V tejto sekcii bude ako zaujímavosť inštalovaná aj prezentácia diamantonosných hornín – tzv. kimberlitov. V zbierkových fondoch sú zastúpené ukážky kimberlitov z 8 svetových lokalít, vrátane ukážok prírodnych i opracovaných diamantov zberateľskej kvality. Tieto budú inštalované v špeciálnej trezorovej vitríne so sklom.
Syntetické drahé kamene a imitácie
V rámci podskupiny syntetických drahých kameňov budú vystavené ukážky všetkých typov a druhov syntetík, ktoré sa v súčastnosti priemyselne vyrábajú a distribujú na trh. Zbierka priemyslených drahých kameňov a imitácii šperkárskych prírodnín obsahuje ukážky suroviny ako aj už brúsených syntetík všetkých tvarov a farebných odtieňov. Súčasťou kolekcie bude aj vystavenie certifikovaných etalónových sád syntetických korundov a spinelov.
Okrem nich budú vystavené aj všetky hlavné typy šperkárskych výbrusov, ktoré sú v súčasnosti využívané vo vý-robkoch klenotníckeho charakteru. V sekcii návštevníci budú mať možnosť uvidieť priemyselné drahé kamene, napr. kubické zirkóny - CZ, fabulity, fianity, YAG, GGG, hydrotermálny kremeň, štrass a mnohé ďalšie. V expozícii plánujeme inštalovať aj ukážky základných odlišovacích znakov napodobenín ( vo všeobecnosti ) od ich prírodných ekvivalentov
Krása drahého kameňa v šperku
V niektorých šperkoch boli skúšobne osadené aj niektoré netradične využiteľné suroviny z územia Slovenskej republiky, napr. pseudomalachit z Lubietovej, rodonit z Čučmy, serpentinit z Brezničky či obsidiány z východneho Slovenska. Samotná časť, venovaná bezprostrednému využitiu drahých kameňov pre šperkárske účely, bude poukazovať a priamo dokumentovať dodnes nevyužívaný potencionál tejto suroviny u nás. V tejto sekcii bude inštalovaná aj fotodokumentácia z vyhľadávacieho prieskumu na tento druh na území Slovenskej republi
 Medzi zahraničné zaujímavosti vystavené v tejto sekcii možno zaradiť predovšetkým granátové šperky z českých nálezísk, šperky s lazuritom, čaroitom, malachitom, tyrkysom ale i niektorými vzácnymi drahými kameňmi, najmä rubínmi, zafírmi a diamantmi.
Drahé a ozdobné kamene Slovenskej republiky
 
 
Okrem drahého opálu boli sporadicky z územia Slovenskej republiky využívané aj niektoré ďalšie typy drahokamovej suroviny, ktoré boli príležitostne získavané predovšetkým pri priemyselnej ťažbe polymetalických rúd v Banskej Štiavnici, Hodruši, Pukanci ( ametyst, citrín a krištáľ ); Cu - rúd Španej Doliny, Ľubietovej, Rejdovej ( malachit, azurit, pseudomalachit ); pri ťažbe nerudných surovín ( ónyx z Levíc, Bešeňovej; spišský ónyx a travertín; limnokvarcity zo Starej Kremničky a Banského ); príležitostne aj opálov z Herlian, Lesíčka, Hornej Vsi a Horných Pršan pri Banskej Bystrici. Známe sú aj viaceré prípady získavania chudobných limonitických Fe - rúd a s nimi spojené získavanie tzv. železitých opálov ( lok. Tri Vody, Ľubietová - lok. Hutná a i. ). Ojedinele boli v minulosti získavané aj almandíny vo Vysokých Tatrách ( Granátová veža ), Ľubietovej a pri Tisovci. Z obdobia pred 2. svetovou vojnou pochádzajú aj niektoré drobné ozdobné predmety, vyrobené z „ tuhárskeho mramora “. Z týchto surovín, ako aj travertínov a ónyxov, boli zhotovované najmä vázy, popolníky, kalamáre, svietniky, ťažítka a lacná bižutéria. Tak-tiež nemožno zabudnúť ani na novodobé významné nálezy achátov a chalcedónov šperkárskej kvality v oblasti Kuzmíc a Byšty, zafírov v Hajnáčke a mnohých ďalších, samostatnú skupinu slovenských opálov nevynímajúc. V depozitároch súkromnej zbierky sa nachádzajú exponáty takmer všetkých uvedených druhov, niektoré aj v opracovanej podobe alebo osadené v šperkoch. Uvedená skupina bude tvoriť samostatnú vitrínu. 
 Rudňany  Zemplín Vyšný Klatov 2002
Muránska Dlhá Lúka 2002  Spišské Podhradie Časť vzorkového materiálu tejto sekcie bola použitá aj pri tvorbe knižnej monografie „ Drahé a ozdobné kamene Slovenskej republiky “ v r. 2002 ako dokumentačný obrazový materiál. Územie Slovenskej republiky nedáva svojou geologickou stavbou a zložením predpoklady k výskytu takých drahých kameňov, akými sú napr. diamanty, korundy či beryly. A predsa nemožno povedať, že v jeho dejinách niet zmienok a histórie, týkajúcich sa využívania niektorých surovín pre šperkársky a ozdobný účel. Už na úsvite ľudských dejín boli jedným zo stymulov, ktoré posunuli prehistorického človeka smerom k dnešnej civilizácii. Zvlášť drahé kamene pútali pozornosť človeka už od prvopočiatkov jeho existencie, o čom svedčia dôkazy z archeologických výskumov i starých literárnych záznamov. Prvé kontakty človeka s kameňom na území dnešnej Slovenskej republiky možno v súčasnosti nachádzať na viacerých miestach, predovšetkým v podobe paleolitických nástrojov, najmä obsidiánových ( Kuzmice ), limnokvarcitových ( Banské ) a jaspisových artefaktov. Podobná štiepaná industria sa našla aj v oblasti Poiplia ( Bátorová, Ipeľský Sokolec ) a na sídlisku z doby bronzovej v Partizánskom bol nájdený hrot z chalcedónu. Tento jav súvisel predov-šetkým s objavom vlastnosti, ktorú dnes nazývame lastúrnatým lomom. Podobné výrobky boli využívané predovšetkým pri výrobe nástrojov a primitívnych zbraní, v zabezpečovaní každodennej obživy našich predkov. Avšak mnohé z nachádzaných surovín nemali len technický význam, ale boli aj na pohľad pútavé svojím zafarbením i leskom, a to bol už iba krôčik aj k ich šperkárskemu využitiu. Vnútorná krása drahých kameňov priviedla človeka k využitiu niektorých minerálov aj k dekoratívnym a ozdobným účelom. Archeológovia pri odkrývaní sídlisk a pohrebísk z prehistorických dôb neraz dodnes nachádzajú rôzne ozdobné predmety, ktoré boli vyrobené z minerálov. Zaujímavou je akiste aj skutočnosť, že už v týchto dobách existoval čulý obchod s takýmto druhom tovaru. Svetoznámou v tomto smere je napr. jantárová, jadeitová cesta a pod. Aj pri archeologickom výskume územia dnešného Slovenska boli na viacerých lokalitách nájdené jednoduché, ale tiež vysoko prepracované ozdoby a šperky, zdobené drahými kameňmi. Viaceré z týchto nálezov možno datovať až na úsvit ľudských dejín. Ku cenným nálezom, pamiatkám a objektom patria predovšetkým poklady panovníkov, cirkevné devocionálie a pod. Je však na škodu veci, že mnohé z ozdôb a šperkov nemajú dodnes presne mineralogicky identifikovaný pôvod drahých kameňov, ktoré ich zdobia. S týmto problémom sa stretávame nielen v mnohých domácich, ale i v zahraničných múzeách. Zo šperkových predmetov sú to predovšetkým prstene, náramky, náhrdelníky, náušnice, čelenky a z ozdobných najmä opaskové a šatové spony, ihlice do vlasov či amulety. Sú vyrobené z bronzu, zliatin zlata a striebra. Z dekoračných techník bývajú najčastejšími tauzovanie, odlievaný dekór, vybíjanie a filigrán. O pôvode väčšiny použitých drahých a ozdobných kameňov sa teda dnes už môžeme len dohadovať, pretože presné mineralogické a gemmologické určenie jednotlivých kameňov v mnohých prípadoch nie je ani reálne možné. Je však veľmi pravdepodobné, že u mnohých z nich sa bude jednať aj o import.
Opály Slovenskej republiky Nálezy opálov na území Slovenskej republiky majú ako šperkársky využiteľná surovina svoje historické korene. V súčasnosti je na našom území známych niekoľko desiatok výskytov, ktorých veľkosť, kvalita aj typy sú rôzne a iba časť z nich je preto možné priamo využívať aj pre uvedený účel. Väčšina z nich má iba zberateľský význam. Pravda, aj v súčasnosti sú nachádzané nové výskyty opálov. Ich výskum v rámci doktorandského štúdia umožnil zmapovať všetky dovtedy známe výskyty tejto surovina na území Slovenskej republiky a okrem toho aj zhromaždiť unikátnu kolekciu tejto suroviny tak v prírodnej podobe, ako i vo forme výbrusov a nábrusov. Táto kolekcia opálov bude vystavená ako samostatná časť mineralogickej sekcie.
  V pripravovanej expozícii budú vystavené vzorky drevných, obyčajných a taktiež drahých opálov z domácich, takmer 140 nálezísk. Na ilustráciu bude samostatná časť tejto sekcie venovaná aj ukážkam opálov zo zahraničných lokalít, zvlášť Austrálie, Mexika, USA, Etiópie, Hondurasu, SNŠ, atď.
 Monotématickú časť bude dopĺňať rozsiahla fotodokumentácia nábrusov, analýz a lokalít najvýznamnejších opálových nálezísk na území Slovenskej republiky. Uvedená kolekcia je pravdepodobne najrozsiahlejšiou a najkomplexnejšiou zbierkou tohto druhu šperkárskej suroviny z domácich nálezísk na území Slovenskej republiky vôbec.
UV minerály Výstavný priestor novej expozície bude vybavený vitrínou so špeciálnym kom-binovaným osvetlením – UV svetlo – denné svetlo – umelé osvetlenie. V tejto vitríne budú inštalované viaceré minerály a drahé kamene, ktoré sa vyznačujú špeciálnou optickou vlastno-
sťou zmeny svojej farby pôsobe- ním UV lúčov ( luminiscenciou a fluorescenciou ). Ide o špeciálnu určovaciu vlastnosť niektorých mi- nerálnych druhov a tiež priemysel- ne vytvorených drahých kameňov, tzv. syntetík. Pri uvedenej vitríne bude pre návštevníkov vytvorená možnosť prostredníctvom tejto jednoduchej metódy orientačne posúdiť pravosť prinesených drahých kameňov a bankoviek.
Paleontológia regiónu Horná Nitra Sekcia skamenelín bude, hoci ako taká by sme mohli povedať nesúvisí bezprostredne s tématikou mineralogickej a baníckej expozácie, súčasťou expozície vo výstavnom pavilóne. Ako celok bude reprezentovať rozmanitosť, druhovosť a záber dávnej flóry a fauny, vyskytujúcej sa na území Horného Ponitria. V tejto sekcii budú inštalované predovšetkým typické ukážky odtlačkov listov, schránok numulitov, korálov, amonitov, slimákov, ježoviek, turritel atď.
Medzi zaujímavosti patrí aj časť kľučnej kosti z mamuta a zuby z dávno vyhynutého druhu mastodonta. Rovnako pútavými sú a j ukážky odtlačkov rýb a listov, pochádzajúcich z tunajších hnedouhoľných baní, zvlášť z bane Lehota, ktorá je už rekultivovaná a paleontologický materiál z tejto lokality navždy nedostupný k novému zberu. V časti paleontologickej expozície budú po jej vybudovaní samostatne vystavené aj exponáty z ďalších súkromných zbierok z regiónu. 
Celá expozícia bude priebežne návštevníkov sprevádzať nielen samotnými ukážkami vystavených zbierkových exponátov, ale mám záujem doplniť ju v rámci priestorových možností aj dokumentačným ( textovým, mapovým a fotografickým ) materiálom, ktorý návštevníkom dotvorí pohľad na krásu neživej prírody u nás i v zahraničí.
Niekoľko slov na úvod alebo svetové prvenstvá v slovenských mineráloch ...
Dnes už asi len ťažko možno presne zistiť, kto ako prvý nazval slnko - slnkom, či vodu - vodou, kto ako prvý použil pazúrik na výrobu oštepov a hrotov, alebo lesknúci sa kamienok pre ozdobné účely. Mnohé prvenstvá zostávajú nášmu zraku ukryté a sú zahalené naveky rúškom tajomnosti. Svet minerálov k nim rozhodne patrí. A tak aj v ich prípade je častokrát veľmi obtiažne zistiť, kto ako prvý našiel a opísal nový minerál. V niektorých prípadoch sú nám však tieto údaje známe a tak ich možno pomerne presne dokladovať. Mená významných miest, osobností a udalostí boli v priebehu dejín zvečnené aj do minerálov. Vyjadrujú tak častokrát náš obdiv a uznanie nad ich významom, prostredníctvom ktorého prekročili prah všednosti a stali sa jedinečnými. Aj mnohé z minerálov, ktoré boli opísané ako prvoopisy z územia dnešného Slovenska, majú v svojich názvoch zvečnené mená významných osobností, alebo miest svojho prvého nálezu. V súčasnosti, kedy je ľudstvu známych takmer 4000 najrozmanitejších minerálnych druhov, možno retrospektívne zhodnotiť prínos baníckej činnosti na našom území aj do tejto oblasti. Z územia dnešného Slovenska totiž boli opísané viaceré, pre svet nové minerálne druhy, z ktorých časť zatiaľ nebola dodnes nájdená na žiadnej ďalšej svetovej lokalite. Preto dnes chceme touto cestou osloviť širokú domácu verejnosť s cieľom poznania vlastnej histórie a ochrany nášho spoločného dedičstva. Do dnešných dní bolo z územia Slovenska pre svet opísaných a uznaných celkovo 16 nových minerálov: cohenit, euchroit, evansit, hauerit, hodrušit, kornelit, libethenit, mrázekit, romboklas, rutil, schafarzikit, szomolnokit, telluronevskit, tetradymit, vashegyit, vihorlatit.
Hauerit - MnS2 - minerál našiel v r. 1846 W. Haidinger na obzore šachty Jozef v sírnych
Rutil - Ti O2 - pekné červenohnedé kryštály v kremenných svoroch prvýkrát opísal I. Born v r. 1772 z okolia Revúcej. Názov získal podľa svojho zafarbenia.
Schafarzikit - Fe Sb2 O4 - opísal J. A. Krenner v r. 1921 ako veľmi zriedkavý minerál červenohnedej farby z baní v Perneku v Malých Karpatoch. Pomenovanie získal podľa mena budapeštianskeho geológa F. X. Schafarzika ( 1854 - 1927 ).
  
Okrem nich boli opísané aj iné minerály ( celkom 18 ), ktoré však v priebehu času boli revíziami stotožnené s už predtým známymi minerálmi z iných svetových lokalít a ich názvy sú dnes používané už iba ako synonymá: agnolit, dillnit, dobschauit, fauserit, gelnicit, herrengrundit, iglit, jánosit, kašparit, kollyrit, lenartit, manganfauserit, manganokalcit, meta-bentonit, pettkoit, pulszkyit, spaniolit, stüvenit.
Manganokalcit - ( Mn, Ca ) CO3 - je známy už od r. 1846 z opisov A. Braithaupta z baní v Banskej Štiavnice. F. Ulrich však v r. 1922 potvrdil jeho totožnosť s Mn varietou kalcitu.
Herrengrundit - Cu4 Ca ( SO4 )2 ( OH )6 . 3 H2O - pomenovanie získal podľa nemeckého názvu Španej Doliny, kde bol pôvodne v r. 1897 A. Brezinom. Chemizmus jeho smaragdovozelených kryštálikov však bol podrobený opätovnej analýze a v r. 1940 bol H. Meixnerom stotožnený s už známym devillínom.
Dillnit - Al12 ( Al O4 ) ( Si5 O16 ) ( OH, F )18 Cl - pôvodne ho opísal W. Haidinger v r. 1844 z dedičnej štôlne princa Ferdinanda v Banskej Belej, kde bol nájdený v r. 1823. Vytváral tu nevýrazné zrnité, biele masy. Pôvodné pomenovanie získal podľa nemeckého názvu náleziska. Po revízii L. Mrázom a J. Kontom v r. 1961 bol stotožnený s minerálom zunyitom.
Schvaľovanie nových druhov minerálov
Legislatívna ochrana slovenských minerálov
Doplnok budú tvoriť exponáty ( prezenty ) vo forme replík predmetov s baníckym motívom.
Samotná sekcia dekoračných a obkladových hornín bude pozostávať predovšetkým zo sprístupnenia naleštených ukážok týchto prírodných materiálov, pri štandartizovaných veľkostiach ( formátoch ). Vzorky leštených sedimentárnych, magmatických a metamor-fovaných hornín použiteľných pre stavebné a dekoračné účely budú inštalované vo vonkajšej terasovej časti výstavného pavilónu na jej severnej strane pod prestrešením. Tieto budú rozdelené do troch celkov:
- magmatické horniny - metamorfované horniny
ponentov a zariadení, používaných pri priemyselnom spracovaní dekoračného kameňa, rovnako ako aj fotodokumentácia výskytov a spracovania. Sekcia dekoračných hornín bude pri jednotlivých vzorkách označovaná jednak uvedením petrografického druhu ako aj obchodného názvu, nakoľko pomenovávanie iba obchodnými názvami býva v praxi častou formou, používanou k zavádzaniu zákazníka. Inštalácia tejto sekcie preto v uvedenej podobe umožní vytvoriť záujemcom ideálne podmienky pre petrografické štúdium týchto prírodnín.
|
