Založiť novú webovú stránku alebo e-shopChcem nový web
aktualizované: 28.04.2019 21:08:28 

Mineralogické a banícke múzeum v Bojniciach


 


   Realizácia priestorov výstavného zbierkového pavilónu je vyhotovená v technicko – architektonicky veľmi náročnom prevedení, pričom priestor samotného výstavného zbierkového pavilónu bude mať obdĺžnikový pôdorys s parametrami 6 x 4 a 4 x 4 m a tento vznikne prestavbou nevyužívaných pivničných priestorov. Aj pri uvedenom jednoduchom technickom riešení bude nový výstavný pavilón plne funkčný a postačujúci pre prezentačno – výstavné účely spomínaných zbierok. Prestavbou uvedených priestorov na výstavný zbierkový  pavilón vznikne cca. XX m2 výstavného priestoru ( nákres v prílohe projektu ). Jeho súčasťou však nebude priestor depozitára.


  

                      Spektrolit s typickým javom - tzv. labradorizáciou


Samotný interiér výstavného pavilónu je rozdelený nasledovne do týchto sekcií:

- minerály ( Slovenská republika , svet )

- drahé kamene ( surovina, brúsené )

- syntetické drahé kamene a imitácie ( surovina, brúsené )

- krása drahého kameňa v šperku

- drahé a ozdobné kamene Slovenskej republiky

- opály Slovenskej republiky

- UV minerály

- paleontológia regiónu Horná Nitra

- prvoopisy minerálov Slovenskej republiky

- banícke artefakty

- dekoračné horniny ( Slovenská republika , svet )

 

 

Minerály ( Slovenská republika , svet )

 
Expozícia minerálov v sebe bude zahŕňať predovšetkým minerály dvoch proveniencií:  
   - minerály Slovenskej republiky
                                                                                                                                     - minerály sveta




 


 

 

 

 

Základom expozície minerálov sú mineralogické ukážky domácich drúzových rudných a nerudných minerálov z banskoštiavnického regiónu, pochádzajúcich predovšetkým z vlastných zberov z minulosti. Okrem nich sa v priebehu zberateľskej činnosti ako už bolo uvedené zbierkové fondy rozrástli o viaceré domáce a taktiež zahraničné minerály, pričom v súčasnosti uvedená zbierka obsahuje ukážky minerálov a druhov takmer z celého sveta. Medzi jednotlivými mineralogickými exponátmi možno okrem typických mineralogických ukážok, vzoriek rúd a kryštalických drúz objaviť aj viacero unikátov, ktoré boli priebežne záskané nákupom alebo výmenou. Za všetky možno spomenúť celestín zo Španej Doliny, banskoštiavnické holubníkové kremene, niektoré rýdze kovy, dubnícke opály, rýdzu meď z Bankova pri Košiciach a pod. 

 

 Časť expozície je venovaná ukážke významu minerálov pre človeka, t. j. v postupnosti napr.:

cinnabaryt       ( HgS – ( rumelka ) – koncentrát – kvapalná ortuť – teplomer )


 

 

 

 

 

Slanec 1992

 Stratená

 Byšta


Časť expozície venovaná minerálom sveta bude prezentovať stovky ukážok niektorých zahraničných minerálov. Zo zahraničných minerálov za všetky spomeňmi aspoň 2 cm kryštály azuritov, ettringit, achtarangit, eudyalit, apatit, heyrovskit, platina, viaceré minerály z Austrálie, USA, Mexika, afrického kontinentu a štátov bývalého SNŠ.


 









 

 


 



















Súčasťou expozície minerálov bude aj samostatná vitrína venovaná lokalite Dubnícke opálové bane. Táto lokalita je osobitne významná z mineralogicko – klenotnícko – historického hľadiska a uvedená vitrína bude návštevníkovi dokumentovať význam tejto lokality ako jediného európskeho náleziska drahého opálu, ktorý bol stáročia vyhľadávaný pre účely klenotníckeho spracovania. V expozícii venovanej tejto lokalite budú inštalované repro zábery starých fotografií baní ako aj fotografie súčastného stavu lokality, mapy, artefakty z čias ťažby a samozrejme ukážky prírodných druhov opálov všetkých druhov vrátane najvzácnejších – drahých, taktiež opály už vybrúsené a zasadené v šperkoch. Uvedená časť expozície bude dokumentovať môj osobný, takmer 15 ročný záujem a obdiv k uvedenej lokalite.

 

Spôsob označenia vystavených exponátov:

Všetky vystavené exponáty budú v nových priestoroch inštalované na drevených dýhovaných podložkách bielej farby. Rozmer týchto podložiek pritom bude jednotný a to: 13 x 7 cm. Z čelnej strany bude každý exponát označený podľa nasledujúceho vzoru: názvom, miestom pôvodu a inventárnym číslom.

 

Vitríny:

Výstavné zbierkové vitríny budú vyhotovené z drevotrieskovej dýhy neutrálnej bielej farby. Rozmerové charakteristiky jednej vitríny podľa ilustračnej fotografie budú 180 x 30 x 100 cm. Centrálna polička vo vitríne bude vyhotovená ako nosná z rovnakého materiálu, ostatné poličky budú vyhotovené v prevedení sklo číre, hrúbky 5 mm.


Drahé kamene ( surovina, brúsené )

Akiste najviac pútavou bude časť expozície zahŕňajúca úzku skupinu minerálov, označovaných ako tzv. drahé kamene. Nové výstavné priestory umožnia vystaviť všetky doteraz nevystavené ukážky šperkárskych surovín i brúsených drahých kameňov, v osobitnej sekcii tiež predmety a šperky nimi dekorované.


Medzi drahé kamene zaradené v zbierkových fondoch možno osobitne vyzdvihnúť drahé opály z domácich nálezísk i zo sveta, rubíny, zafíry, topásy, akvamaríny atď. Taktiež budú vystavené mnohé ozdobné, šperkársky využiteľné kamene, ako sú malachity, chryzokoly, tigrie a sokolie oká, amazonity, rodonity a mnohé ďalšie druhy surovín.  Súčasťou tejto sekcie bude aj vystavenie niekoľkých výrobkov z drahých kameňov, ako sú napr. kamee, glyptiky, drobné galantérne plastiky a intarzie.



Celok drahých kameňov bude rozdelený nasledovne:

- prírodné drahé kamene - surovina

- prírodné drahé kamene - opracované

- šperky

- syntetické drahé kamene

 

 

 





V tejto sekcii bude ako zaujímavosť inštalovaná aj prezentácia diamantonosných hornín – tzv. kimberlitov. V zbierkových fondoch sú zastúpené ukážky kimberlitov z 8 svetových lokalít, vrátane ukážok prírodnych i opracovaných diamantov zberateľskej kvality. Tieto budú inštalované v špeciálnej trezorovej vitríne so sklom.

 

 


Syntetické drahé kamene a imitácie

V rámci podskupiny syntetických drahých kameňov budú vystavené ukážky všetkých typov a druhov syntetík, ktoré sa v súčastnosti priemyselne vyrábajú a distribujú na trh. Zbierka priemyslených drahých kameňov a imitácii šperkárskych prírodnín obsahuje ukážky suroviny ako aj už brúsených syntetík všetkých tvarov a farebných odtieňov. Súčasťou kolekcie bude aj vystavenie certifikovaných etalónových sád syntetických korundov a spinelov.



Okrem nich budú vystavené aj  všetky hlavné typy šperkárskych výbrusov, ktoré sú v súčasnosti využívané vo vý-robkoch klenotníckeho charakteru. V sekcii návštevníci budú mať možnosť uvidieť priemyselné drahé kamene, napr. kubické zirkóny - CZ, fabulity, fianity, YAG, GGG, hydrotermálny kremeň, štrass a mnohé ďalšie. V expozícii plánujeme inštalovať aj ukážky základných odlišovacích znakov napodobenín ( vo všeobecnosti ) od  ich prírodných ekvivalentov
.








 




 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 













Krása drahého kameňa v šperku

 
   V tejto časti expozície budú vystavené všetky šperky a predmety v kombinácii drahý kameň + kov ( doplnok ). Zbierkový fond zahŕňa niekoľko predmetov s drahým opálom z Dubníka, granátové šperky, ako aj výrobky z drahých a ozdobných kameňov, vrátane hodín z dekoračných hornín.

V niektorých šperkoch boli skúšobne osadené aj niektoré netradične využiteľné suroviny z územia Slovenskej republiky, napr. pseudomalachit z Lubietovej, rodonit z Čučmy, serpentinit z Brezničky či obsidiány z východneho Slovenska.  Samotná časť, venovaná bezprostrednému využitiu drahých kameňov pre šperkárske účely, bude poukazovať a priamo dokumentovať dodnes nevyužívaný  potencionál  tejto  suroviny u nás. V  tejto sekcii  bude inštalovaná aj fotodokumentácia z vyhľadávacieho prieskumu na tento druh na území Slovenskej republi ky, realizovaného v období r. 1985 - 87.



Medzi zahraničné zaujímavosti vystavené v tejto sekcii možno zaradiť predovšetkým granátové šperky z českých nálezísk, šperky s lazuritom, čaroitom, malachitom, tyrkysom ale i niektorými vzácnymi drahými kameňmi, najmä rubínmi, zafírmi a diamantmi.














 

 

 


 

 

 

 

 

 

 


 

 

 

 

 

 

 

 

 


Drahé a ozdobné kamene Slovenskej republiky

 
   Slovenská republika má viacero nielen novodobých, ale tiež historicky významných nálezísk drahých a ozdobných kameňov i dekoračných hornín. Súvisí to predovšetkým s veľmi bohatou tradíciou dobývania nerastných surovín, ktorá sa na jeho území rozvíjala už od príchodu Keltov, končiac tak povediac uzavretím ťažby farbu meniacich opálov na Dubníku.


 







 



 



 

 


 


 

 









Okrem drahého opálu boli sporadicky z územia Slovenskej republiky využívané aj niektoré ďalšie typy drahokamovej suroviny, ktoré boli príležitostne získavané predovšetkým pri priemyselnej ťažbe polymetalických rúd v Banskej Štiavnici, Hodruši, Pukanci ( ametyst, citrín a krištáľ ); Cu - rúd Španej Doliny, Ľubietovej, Rejdovej ( malachit, azurit, pseudomalachit ); pri ťažbe nerudných surovín ( ónyx z Levíc, Bešeňovej; spišský ónyx a travertín; limnokvarcity zo Starej Kremničky a Banského ); príležitostne aj opálov z Herlian, Lesíčka, Hornej Vsi a Horných Pršan pri Banskej Bystrici. Známe sú aj viaceré prípady získavania chudobných limonitických Fe - rúd a  s nimi spojené získavanie tzv. železitých opálov ( lok. Tri Vody, Ľubietová - lok. Hutná a i. ). Ojedinele boli v minulosti získavané aj almandíny vo Vysokých Tatrách ( Granátová veža ), Ľubietovej a pri Tisovci. Z obdobia pred 2. svetovou vojnou pochádzajú aj niektoré drobné ozdobné predmety, vyrobené z „ tuhárskeho mramora “. Z týchto surovín, ako aj travertínov a ónyxov, boli zhotovované najmä vázy, popolníky, kalamáre, svietniky, ťažítka a lacná bižutéria. Tak-tiež nemožno zabudnúť ani na novodobé významné nálezy achátov a chalcedónov šperkárskej kvality v oblasti Kuzmíc a Byšty, zafírov v Hajnáčke a mnohých ďalších, samostatnú skupinu slovenských opálov nevynímajúc. V depozitároch súkromnej zbierky sa nachádzajú exponáty takmer všetkých uvedených druhov, niektoré aj v opracovanej podobe alebo osadené v šperkoch. Uvedená skupina bude tvoriť samostatnú vitrínu.

 

Sološnica 2006

 



Rudňany

 
 
Zemplín

  

 Vyšný Klatov 2002


Muránska Dlhá Lúka  2002

 

 Spišské Podhradie

Časť vzorkového materiálu tejto sekcie bola použitá aj pri tvorbe knižnej monografie „ Drahé a ozdobné kamene Slovenskej republiky “  v r. 2002 ako dokumentačný obrazový materiál.


   Územie Slovenskej republiky nedáva svojou geologickou stavbou a zložením predpoklady k výskytu takých drahých kameňov, akými sú napr. diamanty, korundy či beryly. A predsa nemožno povedať, že v jeho dejinách niet zmienok a histórie, týkajúcich sa využívania niektorých surovín pre šperkársky a ozdobný účel. Už na úsvite ľudských dejín boli jedným zo stymulov, ktoré posunuli prehistorického človeka smerom k dnešnej civilizácii. Zvlášť drahé kamene pútali pozornosť človeka už od prvopočiatkov jeho existencie, o čom svedčia dôkazy z archeologických výskumov i starých literárnych záznamov. Prvé kontakty človeka s kameňom na území dnešnej Slovenskej republiky možno v súčasnosti nachádzať na viacerých miestach, predovšetkým v podobe paleolitických nástrojov, najmä obsidiánových ( Kuzmice ), limnokvarcitových ( Banské ) a jaspisových artefaktov. Podobná štiepaná industria sa našla aj v oblasti Poiplia ( Bátorová, Ipeľský Sokolec ) a na sídlisku z doby bronzovej v Partizánskom bol nájdený hrot z chalcedónu. Tento jav súvisel predov-šetkým s objavom vlastnosti, ktorú dnes nazývame lastúrnatým lomom. Podobné výrobky boli využívané predovšetkým pri výrobe nástrojov a primitívnych zbraní, v  zabezpečovaní každodennej obživy našich predkov. Avšak  mnohé  z  nachádzaných surovín nemali len technický význam, ale boli aj na pohľad pútavé svojím zafarbením i leskom, a to bol už iba krôčik aj k ich šperkárskemu využitiu. Vnútorná krása drahých kameňov priviedla človeka k využitiu niektorých minerálov aj k dekoratívnym a ozdobným účelom. Archeológovia pri odkrývaní sídlisk a pohrebísk z prehistorických dôb neraz dodnes nachádzajú rôzne ozdobné predmety, ktoré boli vyrobené z minerálov. Zaujímavou je akiste aj skutočnosť, že už v týchto dobách existoval čulý obchod s takýmto druhom tovaru. Svetoznámou v tomto smere je napr. jantárová, jadeitová cesta a pod. Aj pri archeologickom výskume územia dnešného Slovenska boli na viacerých lokalitách nájdené jednoduché, ale tiež vysoko prepracované ozdoby a šperky, zdobené drahými kameňmi. Viaceré z týchto nálezov možno datovať až na úsvit ľudských dejín. Ku cenným nálezom, pamiatkám a objektom patria predovšetkým poklady panovníkov, cirkevné devocionálie a pod. Je však na škodu veci, že mnohé z ozdôb a šperkov nemajú dodnes presne mineralogicky identifikovaný pôvod drahých kameňov, ktoré ich zdobia. S týmto problémom sa stretávame nielen v mnohých domácich, ale i v zahraničných múzeách. Zo šperkových predmetov sú to predovšetkým prstene, náramky, náhrdelníky, náušnice, čelenky a z ozdobných najmä opaskové a šatové spony, ihlice do vlasov či amulety. Sú vyrobené z bronzu, zliatin zlata a striebra. Z dekoračných techník bývajú najčastejšími tauzovanie, odlievaný dekór, vybíjanie a filigrán. O pôvode väčšiny použitých drahých   a ozdobných kameňov sa teda dnes už môžeme len dohadovať, pretože presné mineralogické a gemmologické určenie jednotlivých kameňov v mnohých prípadoch nie je ani reálne možné. Je však veľmi pravdepodobné, že u mnohých z nich sa bude jednať aj o import.

 
   
V rámci priestoru Čiech a Slovenskej rpeubliky bola oddávna tradícia využívania a spracovania drahých kameňov. Najväčší rozkvet pritom spadá už do skoršieho obdobia ( 12. - 16. storočia ), kedy sa svetovými centrami ich spracovania a obchodu stali hlavne mestá Turnov a Praha. Významný podiel na tejto skutočnosti má najmä obdobie panovania cisára Rudolfa II. ( 1576 - 1612 ), ktorý bol známy svojím záujmom o drahé kamene a predmety nimi zdobené; ale tiež mnohých ďalších panovníkov pred ním - napr. Karol IV. ( 1347 - 1378 ), Václav IV. ( 1378 - 1419 )  i po ňom. Dôkazom toho je aj tzv. rudolfínska zbierka v Čechách. Na našom území túto úlohu zastupoval kabinet cisárovnej Márie Terézie vo Viedni, nakoľko územie dnešného Slovenska v týchto časoch bolo súčasťou vtedajšej Rakúskej monarchie. Aj vďaka tomu zostali zachované mnohé prírodné skvosty a dnes sú pýchou  popredných  svetových  múzeí. A tak sa postupom času stali jaspisy  z  Kozákovska; acháty, chryzolity,  granáty; zafíry, zirkóny z Jizerskej Louky; ruženíny, ametysty a citríny z Cibušova a Banskej Štiavnice; beryly z píseckých pegmatitov; drahé opály z Dubníka a napokon i vltavíny z južných Čiech celosvetovo známymi, vyhľadávanými a nemálo aj cenenými. Ich presný výpočet by bol však oveľa rozsiahlejší.

 
   
Z vyššie uvedeného ale vyplýva, že aj Slovenská republika má viacero nielen novodobých, ale tiež historicky významných nálezísk drahých a ozdobných kameňov i dekoračných hornín. Súvisí to predovšetkým s veľmi bohatou tradíciou dobývania nerastných surovín, ktorá sa na jeho území rozvíjala už od príchodu Keltov. Ďalší intenzívny rozvoj nastal až v stredoveku príchodom nemeckého osídlenia. Avšak  množstvo a najmä nepravidelnosť kvality známych surovín doposiaľ - až na pár výnimiek - neumožnili ich širšie využitie. Za azda jedinú a zároveň aj najvýznamnejšiu výnimku možno považovať historickú ťažbu a spracovanie vzácneho drahého opálu spod vrchu Dubník v Slanských vrchoch. Podľa historických dohadov existujú indície, že opály v tejto oblasti boli vyhľadávané už v období Rimanov. Jeho  ťažba  a využitie  zaznamenali svoj rozkvet ale až koncom 19. storočia, v období nájmu rodiny klenotníka Goldschmidta z Viedne.Ťažba bola definitívne ukončená na sklonku roku 1922. Z dlhej éry spracovania tunajšej opálovej suroviny sa do dnešných dní zachovalo viacero historických mineralogických ukážok v rôznych zbierkach a múzeách, avšak pomerne málo šperkárskych ukážok jeho spracovania. Unikátne exponáty takéhoto charakteru vlastní predovšetkým zbierkový fond Schatzkammeru a Naturhistorisches Museum vo Viedni. Unikátnou kolekciou v uvedenom smere je aj zbierka cca. 240 000 ks ( ! ) dubníckych opálov, ktorá je uložená v Natural History Museum v Budapešti. Novodobé pokusy o obnovu ťažby opálov na Dubníku však už zrejme neprinesú nijaké významné objavy.

 
  
Okrem drahého opálu boli sporadicky z územia Slovenskej republiky využívané aj niektoré ďalšie typy šperkárskej  suroviny, ktoré boli príležitostne získavané najmä ako vedľajší produkt pri priemyselnej ťažbe polymetalických rúd v Banskej Štiavnici, Hodruši, Pukanci ( ametyst, citrín a krištáľ ); Cu - rúd Španej Doliny, Ľubietovej, Rejdovej ( malachit, azurit, pseudomalachit ); pri ťažbe nerudných surovín ( ónyx z Levíc, Bešeňovej; spišský ónyx a travertín; limnokvarcity zo Starej Kremničky a Banského -  v minulosti spracovávaný aj v Turnove ); príležitostne aj opálov z Herlian, Lesíčka, Hornej Vsi a Horných Pršian pri Banskej Bystrici. Známe sú aj viaceré prípady získavania chudobných limonitických Fe - rúd a  s nimi spojené získavanie tzv. železitých opálov ( lok. Tri Vody, Ľubietová - lok. Hutná a i. ). Ojedinele boli v minulosti získavané aj almandíny vo Vysokých Tatrách ( tzv. Granátová veža ), Ľubietovej a pri Tisovci; krištál a záhneda v Švedlári, Klenovci a Kokave nad Rimavicou.  Spred 2. svetovej vojny pochádzajú aj niektoré drobné ozdobné predmety, vyrobené z tuhárskeho mramora. Z týchto surovín, ako aj travertínov a ónyxov, boli zhotovované najmä vázy, popolníky, kalamáre, svietniky, ťažítka a lacná bižutéria. Taktiež nemožno zabudnúť ani na novodobé významné nálezy achátov a chalcedónov šperkárskej kvality v oblasti Kuzmíc a Byšty, zafírov v Hajnáčke a mnohých ďalších.

 
   
Možnostiam spracovávania niektorých atraktívnych typov surovín z územia Slovenskej republiky na šperkárske a dekoračné účely bola venovaná v rokoch 1980 - 85 a 1986 - 90 aj štátna úloha č. 10 80 0454 32 125 0000 1 pod názvom: " Slovensko - drahé a ozdobné kamene ". V rámci uvedenej úlohy bolo geologicko - prieskumnými prácami priamo overených viac ako 80 výskytov suroviny, celkove však bolo zahrnutých takmer 600 výskytov drahých a ozdobných kameńov z celého územia Slovenska. V rámci spomínanej práce bola nadviazaná aj spolupráca s niektorými spracovateľskými podnikmi a to najmä Športvýrobou Bardejov ( spracovával krištáľ ) a Zlatokovom v Trenčíne. Značný záujem však prejavili predovšetkým český spracovatelia ( Granát, Preciosa, Znak ). V súčasnej dobe sa na území Slovenskej republiky sporadicky zaoberá spracovaním domácej suroviny iba niekoľko firiem ( Antika z Trenčína, Zlatý Ónyx z Levíc, Štátna Mincovňa v Kremnici, Gemgeo Bojnice ) a pár zanietených jednotlivcov.

 
Gemmologická a genetická klasifikácia drahých kameňov SR:


Genetický typ:


Surovina:


Geologický útvar:

               Gemologický typ:


Príklad lokality:

 

granit

kryštalinikum

paleozoikum

ozdobný

Sihla

Lipt. Dúbrava

 

dunit

peridotit

mezozoikum

ozdobný

Brezno - Filipovo

Veľká Lúka

MAGMATICKÝ

serpentinit

vrch. paleoz.

sp. mezozoik.

šperkový

ozdobný

Dobšiná

Jaklovce

Rudník

Breznička

 

melafýr

vrch. paleoz.

(perm)

ozdobný

Kvetnica

Lošonec

Sološnica

PEGMATITOVÝ

almandín

kryštalinikum

šperkový

okolie Bratislavy

 

 

ametyst

neogén

šperkový

Ban. Štiavnica

Hodruša - Hámre

Kremnica

Pukanec

Zlatá Baňa

 

krištáľ

paleozoikum

neogén

šperkový

Ban. Štiavnica

Zlatá Baňa

Švedlár

Hliník n./ Hronom

 

chalcedón

neogén

šperkový

ozdobný

Slanec

Byšta

Kuzmice

Hliník n./ Hronom

 

POSTMAG -MATICKÝ

achát

paleozoikum

neogén

šperkový

ozdobný

Kvetnica

Sološnica

Lošonec

Byšta

 

jaspis

neogén

šperkový

ozdobný

Zemplín

Trstené p. Horn.

Ban. Štiavnica

 

drahý opál

neogén

šperkový ozdobný

Červen. - Dubník

Sitn. Lehôtka

 

obyčajný opál

neogén

šperkový ozdobný

Badín

Kosorín

Dargov

Herľany

Lesíček

Nevoľné

Zámutov

 


Genetický typ:


Surovina:


Geologický útvar:


Gemol. typ:



Príklad lokality:

 

mliečny opál

neogén

šperkový ozdobný

Červen. - Dubník

Herľany

 

hyalit

neogén

šperkový ozdobný

Červen. - Dubník

Kecer. Lipovec

Kamenec p./ Vt.

 

rodochrozit

neogén

šperkový ozdobný

Ban. Štiavnica

Hodruša - Hámre

POSTMAGMATICKÝ

sfalerit

neogén

šperkový

Ban. Štiavnica

Zlatá Baňa

 

pyrit

neogén

šperkový

ozdobný

Ban. Štiavnica

 

fuchsitový kvarcit

paleozoikum mezozoikum

šperkový ozdobný

Rudňany

Dobšiná

Kobeliarovo

 

magnezit

paleozoikum

ozdobný

Ochtiná

Lubeník

Jelšava

 

mastenec

paleozoikum

ozdobný

Hnúšťa

Kokava n./ Rim.

 

limnokvarcit

neogén

šperkový ozdobný

Banské

Dargov

Stará Kremnička

Slaská

Lutila

EXHALAČNÝ,

VULKANICKO - SEDIMENTÁRNY

drevný opál

neogén

šperkový ozdobný

Povrazník

Ponická Huta

Strelníky

Sv. Anton

Horná Ves

Veľký Ďúr

Lupoč

Vyšný Skálnik

Lesné

 

jaspilit

paleozoikum

ozdobný

Hýľov

Kojšová hoľa

 

rodonit

paleozoikum

šperkový ozdobný

Čučma

Bystrý potok

 

erlán

neogén

ozdobný

Hodruša - Hámre

METAMORFOGÉNNY

porcelanit,

rohovec

mezozoikum

neogén

šperkový ozdobný

Púchov - Štepnica

Dobšiná - Danková

Zlatá Baňa

Tisovec

Kremnica

Kuzmice

 

 

Genetický typ:

Surovina:

Geologický útvar:

Gemmol. typ:

Príklad lokality:

 

záhneda, krištáľ

kryštalinikum

(alp. typ žíl)

šperkový

Hnúšťa

Klenovec

Kokava n./ Rim.

Revúca

 

amfibolit

kryštalinikum

paleozoikum

šperkový ozdobný

Nižný Klatov

Bukovec

Jasenie

Široké

METAMORFOGÉNNY

mramor

paleozoikum

ozdobný

Lubeník

Ochtiná

Rákoš

Tisovec

Hnúšťa - Ostrá

 

jaspis,      žel. kremeň

paleozoikum

šperkový ozdobný

Gelnica

Helcmanovce

Nálepkovo

 

krištáľ, záhneda

kvartér

šperkový

Senec

Gabčíkovo

 

marmaroš. diamant

kvartér

šperkový

Ulič

Stariná

Veľký Lipník

SEDIMENTÁRNY - MECHANICKÝ

jaspis, žel. kremeň

kvartér

šperkový ozdobný

Kráľovce

 

 

almandín

kvartér

šperkový

Bánovce n./ Bebr.

Ľubietová

 

zlepenec, end.brekcia

mezozoikum

paleogén

ozdobný

Šumiac

 

 

 

 

SEDIMENTÁRNY

travertín, ónyx

kvartér

šperkový ozdobný

Levice

Bešeňová

Sliač

Špiš. Podhradie

Ratnovce

Vyš. Ružbachy

 

CHEMICKÝ                a BIOCHEMICKÝ

sadrovec, anhydrit

paleozoikum

ozdobný

Novoveská Huta

Špania Dolina

Bohúňovo

 

rádiolarit

mezozoikum

šperkový ozdobný

Žilina - Brodno

Horné Sŕnie

Trstená

Hanigovce

 

 

Genetický typ:

Surovina:

Geologický útvar:

Gemmol. typ:

Príklad lokality:

 

SEDIMENTÁRNY

menilitový rohovec

paleogén

šperkový ozdobný

Dara

Bardejov - Smilno

Horná Kalná

 

CHEMICKÝ       a BIOCHEMICKÝ

vápenec

( mramor )

mezozoikum

ozdobný

St. Ľubovňa

Tuhár

Silická Brezová

Jelšava

Meliata

 

opál

kvartér

neogén

šperkový

Hodkovce

 

pseudomala-chit

kvartér

neogén

šperkový

Ľubietová

 

goethit,

limonit

kvartér

neogén

šperkový ozdobný

Železník

Rožňava

Poráč

Druž. pri Hornáde

REZIDUÁLNY

aragonit

kvartér

šperkový ozdobný

Staré Hory

Gelnica

Špiš. Podhradie

 

malachit, azurit

kvartér

neogén

šperkový

Rejdová

Gelnica

Špania Dolina

 

smithsonit

kvartér

neogén

šperkový ozdobný

Ochtiná

 

hematit

kvartér

šperkový ozdobný

Železník

Malá Vieska

 

   Všetky historické i novodobé ozdoby, šperky a predmety, ktorých krásu umeleckého spracovania kovu dopĺňa vybrúsený kameň, svedčia o vysokom estetickom cítení našich predkov i nás z radov súčasníkov. Svedčia o majstrovskom zvládnutí použitých techník ich výroby, opracovania a dekóru. A nie sú to len minerály cenené pre svoju estetickú alebo finančnú hodnotu. Je ale na škodu veci, že veľká časť z nich, najmä v podobe historických umeleckých predmetov, sa dnes nachádza vo vitrínach a zvlášť depozitároch mimo územia Slovenskej republiky, kam sa dostali rôznymi " cestami i necestami " a ku ktorým prístup nebýva vždy jednoduchý ...

 

Opály Slovenskej republiky

   Nálezy opálov na území Slovenskej republiky majú ako šperkársky využiteľná surovina svoje historické korene. V súčasnosti je na našom území známych niekoľko desiatok výskytov, ktorých veľkosť, kvalita aj typy sú rôzne a iba časť z nich je preto možné priamo využívať aj pre uvedený účel. Väčšina z nich má iba zberateľský význam. Pravda, aj v súčasnosti sú nachádzané nové výskyty opálov. Ich výskum v rámci doktorandského štúdia umožnil zmapovať všetky dovtedy známe výskyty tejto surovina na území Slovenskej republiky a okrem toho aj zhromaždiť unikátnu kolekciu tejto suroviny tak v prírodnej podobe, ako i vo forme výbrusov a nábrusov. Táto kolekcia opálov bude vystavená ako samostatná časť mineralogickej sekcie.

 
                 DOP STRELNIKY


 
                  Drevný Zolná


   V pripravovanej expozícii budú vystavené vzorky drevných, obyčajných a taktiež drahých opálov z domácich, takmer 140 nálezísk. Na ilustráciu bude samostatná časť tejto  sekcie venovaná aj  ukážkam  opálov zo zahraničných lokalít, zvlášť Austrálie, Mexika, USA, Etiópie, Hondurasu, SNŠ, atď.

 
DP POVRAZ


Monotématickú časť bude dopĺňať rozsiahla fotodokumentácia nábrusov, analýz a lokalít najvýznamnejších opálových nálezísk na území Slovenskej republiky. Uvedená kolekcia je pravdepodobne najrozsiahlejšiou a najkomplexnejšiou zbierkou tohto druhu šperkárskej suroviny z domácich nálezísk na území Slovenskej republiky vôbec.

 

 

 


 


 





























UV minerály

 

Výstavný priestor novej expozície bude vybavený vitrínou so špeciálnym kom-binovaným osvetlením – UV svetlo – denné svetlo – umelé osvetlenie. V tejto vitríne budú inštalované viaceré minerály a drahé kamene, ktoré sa vyznačujú špeciálnou optickou vlastno-

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

sťou zmeny  svojej farby  pôsobe-

ním UV lúčov ( luminiscenciou  a

fluorescenciou ).  Ide  o špeciálnu

určovaciu vlastnosť niektorých mi-

nerálnych druhov a tiež priemysel-

ne vytvorených drahých kameňov,

tzv. syntetík.

 

Pri uvedenej vitríne bude pre návštevníkov vytvorená možnosť prostredníctvom tejto jednoduchej metódy orientačne posúdiť pravosť prinesených drahých kameňov a bankoviek.

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 



Paleontológia regiónu Horná Nitra

   Sekcia skamenelín bude, hoci ako taká by sme mohli povedať nesúvisí bezprostredne s tématikou mineralogickej a baníckej expozácie, súčasťou expozície vo výstavnom pavilóne. Ako celok bude reprezentovať rozmanitosť, druhovosť a záber dávnej flóry a fauny, vyskytujúcej sa na území Horného Ponitria. V tejto sekcii budú inštalované predovšetkým typické ukážky odtlačkov listov, schránok numulitov, korálov, amonitov, slimákov, ježoviek, turritel atď.


  

Medzi zaujímavosti patrí aj časť kľučnej kosti z mamuta a zuby z dávno vyhynutého druhu mastodonta. Rovnako pútavými     a j ukážky odtlačkov rýb a listov, pochádzajúcich z tunajších hnedouhoľných baní, zvlášť z bane Lehota, ktorá je už rekultivovaná a paleontologický materiál z tejto lokality navždy nedostupný k novému zberu. V časti paleontologickej expozície budú po jej vybudovaní samostatne vystavené aj exponáty z ďalších súkromných zbierok z regiónu.


 

 

 




           







Prvoopisy minerálov Slovenskej republiky


  
Ako vyplýva z nákresu rozmiestnenia jednotlivých vitrín, tieto budú inštalované po obvode priestoru expozície. V bočnej ( vstupnej ) časti chcem venovať osobitý priestor minerálom, označovaným ako tzv. typové nerasty ( t. z. prvoopisy minerálov pochádzajúcich z územia dnešnej Slovenskej republiky ), ktoré tu budú postupne nainštalované spolu s dokumentačným textovo – fotografickým materiálom k nim a k lokalitám ich osobitné vzácneho výskytu na území Slovenskej republiky, hoc žial viaceré z týchto lokalít už zostanú naveky nedostupné alebo zberateľsky prázdne.

   Celá expozícia bude priebežne návštevníkov sprevádzať nielen samotnými ukážkami vystavených zbierkových exponátov, ale mám záujem doplniť ju v rámci priestorových možností aj dokumentačným ( textovým, mapovým a fotografickým ) materiálom, ktorý návštevníkom dotvorí pohľad na krásu neživej prírody u nás i v zahraničí.


   Táto časť, plánovaná čo do inštalácie ako samostatná jednotka, bude reprezentovať celý priestor expozície z pohľadu vystavených exponátov a významu baníctva a ťažby nerast-ných surovín na území dnešnej Slovenskej republiky ako najvýznamnejšia časť výstavného zbierkového pavilónu. Slovenská republika je totiž z uvedeného pohľadu medzinárodne geologicky významným územím, z ktorého bolo pre svet opísaných celkom 16 uznaných úplne nových mineralogických prvoopisov ( tzv. typové nerasty – napr. hodrušit z Hodruše Hámrov ) a 18 minerálov, ktoré boli v neskoršom období revidované a v súčasnosti plnia fukciu synoným už uznaných mineralogických druhov ( napr. herrengrundit – dnes devillín ).

 
K uvedenej problematike bola vydaná publikácia s názvom „ Mineralogické klenoty Slovenska “. K uvedenej problematike bude vydaný osobitý dokument o týchto štátom chránených mineralogických unikátoch ako aj o lokalitách ich prvovýskytu.



Niekoľko slov na úvod alebo svetové prvenstvá v slovenských mineráloch ...

  
Dnes už asi len ťažko možno presne zistiť, kto ako prvý nazval slnko - slnkom, či vodu - vodou, kto ako prvý použil pazúrik na výrobu oštepov a hrotov, alebo lesknúci sa kamienok pre ozdobné účely. Mnohé prvenstvá zostávajú nášmu zraku ukryté a sú zahalené naveky rúškom tajomnosti. Svet minerálov k nim rozhodne patrí. A tak aj v ich prípade je častokrát veľmi obtiažne zistiť, kto ako prvý našiel a opísal nový minerál. V niektorých prípadoch sú nám však tieto údaje známe a tak ich možno pomerne presne dokladovať. Mená významných miest, osobností a udalostí boli v priebehu dejín zvečnené aj do minerálov. Vyjadrujú tak častokrát náš obdiv a uznanie nad ich významom, prostredníctvom ktorého prekročili prah všednosti a stali sa jedinečnými. Aj mnohé z minerálov, ktoré boli opísané ako prvoopisy z územia  dnešného  Slovenska, majú v svojich názvoch zvečnené mená významných osobností, alebo miest svojho prvého nálezu. V súčasnosti, kedy je ľudstvu známych takmer 4000 najrozmanitejších minerálnych druhov, možno retrospektívne zhodnotiť prínos baníckej činnosti na našom území aj do tejto oblasti. Z územia dnešného Slovenska totiž boli opísané viaceré, pre svet nové minerálne druhy, z ktorých časť zatiaľ nebola dodnes nájdená na žiadnej ďalšej svetovej lokalite. Preto dnes chceme touto cestou osloviť širokú domácu verejnosť s cieľom poznania vlastnej histórie a ochrany nášho spoločného dedičstva.



Slovenské prvoopisy minerálov

Do dnešných dní bolo z územia Slovenska pre svet opísaných a uznaných celkovo 16 nových minerálov: cohenit, euchroit, evansit, hauerit, hodrušit, kornelit, libethenit, mrázekit, romboklas, rutil, schafarzikit, szomolnokit, telluronevskit, tetradymit, vashegyit, vihorlatit.

               Hauerit - MnS2 - minerál našiel v r. 1846 W. Haidinger na obzore šachty Jozef v sírnych
              baniach na Kalinke ( dnes obci Vigľašská Huta ). Vystupoval v podobe vzácnych okta-
               edrických kryštálov hnedočiernej farby. Pomenovanie získal na počesť rakúskych geo-
                lógov J. R. Hauerovi ( 1778 - 1863 ) a jeho synovi ( 1822 - 1899).


 

 



 

Rutil - Ti O2 - pekné červenohnedé kryštály v kremenných svoroch prvýkrát opísal I. Born v r. 1772 z okolia Revúcej. Názov získal podľa svojho zafarbenia.


 

Euchroit - Cu2 [ ( OH ) I As O4 ] . 3 H2O - opísal po prvý raz v r. 1823 A. Breithaupt na haldách ložiska Svätodušná pri Ľubietovej, kde vystupoval na puklinách svorov a bridlíc v podobe dokonale vyvinutých až 4 cm veľkých kryštálov smaragdovozelenej farby. 

 

Evansit - Al3 [ ( OH )6 I PO4 ] . 6 H2O - opísal ho v r. 1864 D. Forbes z baní v Železníku. Na ložisku vystupoval v podobe náterov a kvapľovitých útvarov sivobielej farby. Svoje pomenovanie získal na počesť anglického mineralóga B. Evansa ( 1797 - 1862 ). 

 

Hodrušit - Cu8 Bi12 S22 - ako jeden z " najmladších " slovenských minerálov opísal M. Koděra v r. 1970 z bane Rozália v Hodruši, kde vytváral drobné kryštalické agregáty oceľovošedej farby. Pomenovanie získal podľa miesta nálezu. 

 

Libethenit - Cu2 [ OH I PO4 ] - opísal z oxidačných zón Cu-ložiska Podlipa v Ľubietovej A. Breithaupt v r. 1823. Tmavozelené kryštáliky oktaedrického tvaru, pomenované podľa nemeckého názvu náleziska sú snáď najznámejším našim minerálom. 

 


Schafarzikit - Fe Sb2 O4 - opísal J. A. Krenner v r. 1921 ako veľmi zriedkavý minerál červenohnedej farby z baní v Perneku v Malých Karpatoch. Pomenovanie získal podľa mena budapeštianskeho geológa F. X. Schafarzika ( 1854 - 1927 ). 






 




 

 

 




Okrem nich boli opísané aj iné minerály ( celkom 18 ), ktoré však v priebehu času boli revíziami stotožnené s už predtým známymi minerálmi z iných svetových lokalít a ich názvy sú dnes používané už iba ako synonymá: agnolit, dillnit,  dobschauit, fauserit,  gelnicit, herrengrundit,  iglit,  jánosit, kašparit, kollyrit, lenartit, manganfauserit, manganokalcit, meta-bentonit, pettkoit, pulszkyit, spaniolit, stüvenit.

 

Manganokalcit - ( Mn, Ca ) CO3 - je známy už od r. 1846 z opisov A. Braithaupta z baní v Banskej Štiavnice. F. Ulrich však v r. 1922 potvrdil jeho totožnosť s Mn varietou kalcitu. 


 

 

Herrengrundit - Cu4 Ca ( SO4 )2 ( OH )6 . 3 H2O - pomenovanie získal podľa nemeckého názvu Španej Doliny, kde bol pôvodne v r. 1897 A. Brezinom. Chemizmus jeho smaragdovozelených kryštálikov však bol podrobený opätovnej analýze a v r. 1940 bol H. Meixnerom stotožnený s už známym devillínom. 


 

nosit - ( Fe Mg ) Fe43+ ( SO4 )6 ( OH )2 - žlté až oranžové drobné kryštáliky zo stien starých banských chodieb v Železníku po prvýkrát určili H. Böckh - K. Emszt v r. 1905. S už poznaným minerálom copiapitom ho revidoval J. Krenner o dva roky neskôr.

 


Dillnit - Al12 ( Al O4 ) ( Si5 O16 ) ( OH, F )18 Cl - pôvodne ho opísal W. Haidinger v r. 1844 z dedičnej štôlne princa Ferdinanda v Banskej Belej, kde bol nájdený v r. 1823. Vytváral tu nevýrazné zrnité, biele masy. Pôvodné pomenovanie získal podľa nemeckého názvu náleziska. Po revízii L. Mrázom a J. Kontom v r. 1961 bol stotožnený s minerálom zunyitom. 


 

 

 


 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 












Schvaľovanie nových druhov minerálov
Na začiatku stojí „obyčajný“ nález ( hoc aj od zberateľa - amatéra ) priamo v teréne.
Návrh s presne vymedzenými analýzami schvaľuje Medzinárodná mineralogická
asociácia  ( IMA ) so sídlom v Kanade. Uvedená asociácia po predložení ( ktoré
trvá aj niekoľko rokov ) pri hlasovaní schváli - neschváli existenciu nového
minerálu, vrátane navrhovaného názvu.

Legislatívna ochrana slovenských minerálov

V snahe účinne chrániť spoločné prírodné dedičstvo existuje aj zákonná
ochrana uvedených prvoopísaných minerálov. O tom bezprostredne pojednáva
vyhláška MK SR č. 213/2000 Zb. o chránených druhoch nerastov, v znení zákona
NR SR č. 287/1994 Z.z.




 

 

Banícke artefakty





 


  
Sekcia baníckych artefaktov zahŕňa časť súkromnej zbierky, v ktorej sú zhromaždené viaceré pomôcky, prístroje a zariadenia, používané v minulosti i súčasnosti pri ťažbe a úprave nerastných surovín na území Slovenskej republiky. Za všetky exponáty taxatívne spomeniem pre-dovšetkým historické banské svietidlá, etikety, fokoše, odznaky, banícku uniformu, banícke krígle na pivo, trvalo znefunkčnené prostriedky trhacej techniky a pod. Zaují-mavosťou je aj replika ťažnej veže, exteriérová inštalácia banského vozíka s koľajnicami a pripravovaná externá inštalácia vrtnej súpravy typu LVE 70 s vrtnou lafetou.

 

  

Doplnok budú tvoriť exponáty ( prezenty ) vo forme replík predmetov s baníckym motívom.

 


Dekoračné horniny ( Slovenská republika , svet )

 

Samotná sekcia dekoračných a obkladových hornín bude pozostávať predovšetkým zo sprístupnenia naleštených ukážok týchto prírodných materiálov, pri štandartizovaných veľkostiach ( formátoch ). Vzorky leštených sedimentárnych, magmatických a metamor-fovaných hornín použiteľných pre stavebné a dekoračné účely budú inštalované vo vonkajšej terasovej časti výstavného pavilónu na jej severnej strane pod prestrešením. Tieto budú rozdelené do troch celkov:


- sedimentárne horniny

                                                                        - magmatické horniny

                                                                       - metamorfované horniny

     

 

 

 

 

 

 

 

 

 

- pričom pre každý genetický celok bude schématicky znázornený kolobeh daného petrografického typu v prírode, doplnený zoznamom ostatných typyckých hornín danej skupiny. Súčasťou tejto časti bude aj prezentácia  niekoľkých  ukážok  kom-

 

ponentov a zariadení, používaných pri priemyselnom spracovaní dekoračného kameňa, rovnako ako aj fotodokumentácia výskytov a spracovania. Sekcia dekoračných hornín bude pri jednotlivých vzorkách označovaná jednak uvedením petrografického druhu ako aj obchodného názvu, nakoľko pomenovávanie iba obchodnými názvami býva v praxi častou formou, používanou k zavádzaniu zákazníka.

 

 

 

 

Inštalácia tejto sekcie preto v uvedenej podobe umožní vytvoriť záujemcom ideálne podmienky pre petrografické štúdium týchto prírodnín.

 

TOPlist